prečo neskočíme do rozbehnutého vlaku – späť na začiatok - synapsidy, sauropsidy - veľké vymieranie
Začať rozprávanie o dinosauroch zmienkou o ich najstarších známych zástupcoch by bolo tak trochu ako skákať do rozbehnutého vlaku. Nevideli by sme dlhú trasu, ktorú má vlak za sebou. Cestu, bez prekonania ktorej by vlak neprechádzal tam, kde sme naň narazili, a nesmeroval tam, kde v konečnom dôsledku skončí. Pomyselne nazrime do obdobia karbónu, kedy sa odohrali prvé kroky evolúcie stavovcov smerujúce ku vzniku výlučne suchozemských druhov.
V tomto období, nie dlho potom, čo prví potomkovia praobojživelníkov prestali byť viazaní na vodné prostredie, evolúcia rozdelila túto novú vývojovú líniu na dve vetvy. Jedna, Synapsida, viedla v konečnom dôsledku ku vzniku cicavcov a tým pádom aj nás, ľudí. Druhá, Sauropsida, vyústila v jaštery, krokodíly a dinosaury (a teda aj vtáky).
Keď obe skupiny vznikli, vlhkému a teplému svetu mimo morských vôd dominovali práve rôznorodé praobojživelníky, a sekundoval im gigantický hmyz. Medzi jeho zástupcami by sme našli napríklad vážky s rozpätím krídel trištvrte metra, dvojmetrové stonožky a obrovité škorpióny a pavúky. Až neskôr, keď začala prevládať suchá klíma a rozsiahle močiare ustúpili, dominantnými živočíchmi na súši sa stali synapsidy, niekedy označované aj ako „cicavcovité plazy“. Prečo konkurenčné sauropsidy zostali v úzadí môžeme len hádať. Je možné, že príčinou bol ich neskorší vznik, kvôli čomu mali menej času na diferencovanie.
Cicavcovité synapsidy vytvorili v priebehu svojho panovania na súši širokú paletu foriem – druhy maličké až veľké ako nosorožec, bylinožravé aj dravé, nezriedka s hrôzostrašne vyzerajúcimi hlavami. Pravda, kým hlavy synapsidov dosahovali najrôznejšie gorgózne tvary, stavba ich tela zostávala pomerne konzervatívna.
Zdanlivo neotrasiteľnú nadvládu synapsidov ukončilo až najväčšie vymieranie v dejinách Zeme. Veľké permské vymieranie – čas, kedy život takmer úplne vymizol. Odohralo sa na rozhraní období perm a trias, čiže na rozhraní prvohôr a druhohôr približne 250 miliónmi rokov. Vymrelo mnoho živočíšnych skupín, podľa odhadov 70 % suchozemských a 96 % morských druhov, okrem iného svojho času mimoriadne úspešné trilobity a rôzne synapsidy. Pre preživšie organizmy boli karty v hre o dominantné postavenie na súši i v moriach rozdané nanovo.
(Pokračovanie nabudúce)
Autor: Dušan Valent
Ilustračné foto: http://www.tolweb.org/Synapsida
Začať rozprávanie o dinosauroch zmienkou o ich najstarších známych zástupcoch by bolo tak trochu ako skákať do rozbehnutého vlaku. Nevideli by sme dlhú trasu, ktorú má vlak za sebou. Cestu, bez prekonania ktorej by vlak neprechádzal tam, kde sme naň narazili, a nesmeroval tam, kde v konečnom dôsledku skončí. Pomyselne nazrime do obdobia karbónu, kedy sa odohrali prvé kroky evolúcie stavovcov smerujúce ku vzniku výlučne suchozemských druhov.
V tomto období, nie dlho potom, čo prví potomkovia praobojživelníkov prestali byť viazaní na vodné prostredie, evolúcia rozdelila túto novú vývojovú líniu na dve vetvy. Jedna, Synapsida, viedla v konečnom dôsledku ku vzniku cicavcov a tým pádom aj nás, ľudí. Druhá, Sauropsida, vyústila v jaštery, krokodíly a dinosaury (a teda aj vtáky).
Keď obe skupiny vznikli, vlhkému a teplému svetu mimo morských vôd dominovali práve rôznorodé praobojživelníky, a sekundoval im gigantický hmyz. Medzi jeho zástupcami by sme našli napríklad vážky s rozpätím krídel trištvrte metra, dvojmetrové stonožky a obrovité škorpióny a pavúky. Až neskôr, keď začala prevládať suchá klíma a rozsiahle močiare ustúpili, dominantnými živočíchmi na súši sa stali synapsidy, niekedy označované aj ako „cicavcovité plazy“. Prečo konkurenčné sauropsidy zostali v úzadí môžeme len hádať. Je možné, že príčinou bol ich neskorší vznik, kvôli čomu mali menej času na diferencovanie.Cicavcovité synapsidy vytvorili v priebehu svojho panovania na súši širokú paletu foriem – druhy maličké až veľké ako nosorožec, bylinožravé aj dravé, nezriedka s hrôzostrašne vyzerajúcimi hlavami. Pravda, kým hlavy synapsidov dosahovali najrôznejšie gorgózne tvary, stavba ich tela zostávala pomerne konzervatívna.
Zdanlivo neotrasiteľnú nadvládu synapsidov ukončilo až najväčšie vymieranie v dejinách Zeme. Veľké permské vymieranie – čas, kedy život takmer úplne vymizol. Odohralo sa na rozhraní období perm a trias, čiže na rozhraní prvohôr a druhohôr približne 250 miliónmi rokov. Vymrelo mnoho živočíšnych skupín, podľa odhadov 70 % suchozemských a 96 % morských druhov, okrem iného svojho času mimoriadne úspešné trilobity a rôzne synapsidy. Pre preživšie organizmy boli karty v hre o dominantné postavenie na súši i v moriach rozdané nanovo.
(Pokračovanie nabudúce)
Autor: Dušan Valent
Ilustračné foto: http://www.tolweb.org/Synapsida
Žiadne komentáre:
Napíš do komentárov