Kameňolom - sa nachádza asi 400 m západne od prameňa Vajar, je to vyvieračka zachytená pre vodovod na Záhorí. Ťažili sa tu žltkasté riasové (litotamniové) vápence mladotreťohorného veku (miocén-báden).Tieto vápence nemajú zreteľnú vrstevnatosť, ale je to tvrdá kompaktná hornina. Sú to príbuzné útesovým vápencom. Jej príslušnosť k neogénu je prekvapujúca, pretože takmer všetky horniny neogénu patria k mäkkým horninám. Okrem červených koralinných rias obsahuje schrány ustríc, machviek, zriedkavejšie aj koraly a hojné negatívy po vvyluhovaných schránkach lastúrnikov a ulotníkov. Najväčšie patria druhu Glycimeris pilosus a ulitníky k rodom Conus, Bolma, Turitella.
Tu sme na okraji viedenskej panvy. Pobrežie mladotreťohorného mora tvorili biele wetersteinské vápence stredného triasu (ladin), sú jemnozrnné a rekryštalizované. Sú odkryté v zadnej časti lomu. Na rozdiel od treťohorných, neobsahujú organické zvyšky. Vidno tu transgresiu neogénu (vrchného bádenu) na trias. Tieto triasové vápence sú predmetom ťažby blízkej vápenky. Wetersteinské vápence patria veterníckemu príkrovu. Ich vek – stredný trias bol dokázaný prítomnosťou vedúcich skamenelín – zelených rias Dasycladaceae, rodu Diplopora.
Ťažobná jama ílov (korekčné íly ako prímes pri výrobe cementu z wetersteinských vápencov, hore je lom Vajarská (podľa kopca nad lomom).
Horná vrstva – žltkastý íl sarmatského veku (rotáliová zóna) fauna prevažne s rodom a Cerithium Clavatula, ale vyskytujú sa tu aj iné druhy. Nápadné sú turitelly. Spodná vrstva je tvorená sivým ílom – vrchný báden, fauna hlavne lastúrnik Corbula Venus, z ulitníkov Nassa (=Hinia), dierkavce, ryby, stavovce (veľryba). Medzi sarmatom a bádenom je diskordancia. Pri vysladzovaní panví dochádza k zmenšovaniu počtu druhov, ale množstvo jedincov môže i narastať.
Zdroj: prof. Holec P. prepis Katy
Foto: Rado Biskupič
Žiadne komentáre:
Napíš do komentárov